Anna Katarína Emmerichová sa narodila 8. septembra 1774 v chudobnej roľníckej rodine vo farmárskej komunite Flamschen pri nemeckom Coesfelde. Bola jedným z desiatich detí, a keďže od detstva pomáhala rodičom pri práci na farme, jej formálne vzdelanie bolo obmedzené. Vynikala však hlbokou zbožnosťou, ktorá si získala pozornosť jej okolia.
Anna Katarína túžila po vstupe do kláštora, no pre chudobný pôvod a nepostačujúce veno ju viaceré kláštory odmietli. Napokon sa jej v roku 1802 podarilo spolu s priateľkou Klárou Söntgenovou vstúpiť do augustiniánskeho kláštora Agnetenberg v Dülmene. O rok neskôr zložila rehoľné sľuby a naplno sa oddala službe Bohu.
V kláštore si ochotne vyberala tie najťažšie práce a znášala aj nepriazeň niektorých sestier, ktoré jej zbožný život považovali za pokrytectvo. Napriek tomu sa nikdy nesťažovala a svoje utrpenie obetovala Bohu. Počas pobytu v kláštore začala trpieť častými chorobami a neznesiteľnými bolesťami.
V roku 1811 kláštor v dôsledku sekularizácie zrušili a Anna Katarína bola prinútená ho opustiť. Uchýlila sa ako domáca služobníčka u francúzskeho kňaza Abbého Lamberta v Dülmene, ale jej zdravotný stav sa zhoršoval. Napokon bola pripútaná na lôžko a jej život sprevádzalo neprestajné utrpenie.
V tomto období sa u nej začali objavovať stigmy – rany Kristovho umučenia. Hoci už skôr trpela bolesťami pripomínajúcimi Kristovo umučenie, teraz sa fyzicky prejavili aj viditeľné rany na rukách, nohách, boku a na čele. Čoskoro sa o tomto zázraku začalo hovoriť a prilákal pozornosť mnohých návštevníkov vrátane duchovných osôb a lekárov.
Doktor Franz Wesener, ktorý sa o ňu staral viac ako 11 rokov, si viedol podrobný denník o jej zdravotnom stave a mystických zážitkoch. Jeho záznamy spolu s výpoveďami svedkov potvrdzovali, že jej stigmy neboli podvodom ani dôsledkom choroby.
Anna Katarína mala aj videnia o pozemskom živote Ježiša Krista, Panny Márie i viacerých svätcov. Jej najslávnejšie videnia sa týkali Kristovho umučenia, ktoré podrobne zaznamenal spisovateľ Clemens Brentano. Jeho dielo Umučenie nášho Pána Ježiša Krista inšpirovalo mnohých veriacich a stalo sa predlohou pre známy film Mela Gibsona z roku 2004 Umučenie Krista.
Anna Katarína Emmerichová viedla život v duchu hlbokej obety a pokory. Svoju bolesť a chorobu chápala ako cestu k spáse. Napriek neustávajúcim bolestiam sa snažila pomáhať chudobným a chorým. Na posteli šila odevy pre deti a povzbudzovala svojich návštevníkov.
Zomrela 9. februára 1824 vo veku 49 rokov. Na jej pohrebe sa zúčastnilo mnoho ľudí, ktorí ju považovali za svätú. Po jej smrti sa šírili zvesti o zázrakoch na jej príhovor. Keďže sa objavili klebety o krádeži jej tela, hrob bol dvakrát otvorený, no telo zakaždým našli neporušené.
Proces blahorečenia Anny Kataríny Emmerichovej začal v roku 1892, no pre niektoré pochybnosti bol na dlhé desaťročia pozastavený. Až v roku 2004 ju pápež Ján Pavol II. oficiálne vyhlásil za blahoslavenú.
Odkaz Anny Kataríny Emmerichovej je aktuálny aj dnes. Pozýva nás hľadať Božiu vôľu v každodennom živote, spájať sa s Kristom v utrpení, prinášať obety a odpúšťať. Jej videnia rozšírili pohľad na biblické udalosti, najmä na Kristovo umučenie.







