Hieromučeník Aténogenés a jeho desiati učeníci, ktorých si Gréckokatolíci pripomínajú 16. júla, trpeli za Krista počas Diokleciánovho prenasledovania kresťanov v Sebastei v rímskej provincii Kapadócia (dnes Sivas v strednom Turecku).
Tamojší miestodržiteľ Filomachos usporiadal veľkú slávnosť na počesť pohanských bohov a vyzval obyvateľov Sebasty, aby obetovali modlám. Väčšina z nich však boli kresťania a na pohanských oslavách sa odmietli zúčastniť. Vojaci preto dostali rozkaz zabiť tých, čo sa postavili na odpor, a to priviedlo mnohých kresťanov k mučeníckej smrti.
Pozoruhodné bolo, že napriek prenasledovaniu kresťanstvo v regióne prekvitalo. Čoskoro sa Filomachos dozvedel, že kresťanstvo sa šíri vďaka kázaniu charizmatického biskupa Aténogéna, ktorý spolu s desiatimi učeníkmi býva v malom kláštore neďaleko mesta. Tam ich vojaci zatkli a podľa nariadenia miestodržiteľa uväznili.
Vo väzení Aténogenés povzbudzoval svoje duchovné deti a pripravoval ich na záverečný boj. Všetci pred súdom priznali svoju kresťanskú vieru a odmietli obetovať modlám. Po krutom mučení boli učeníci svätého biskupa sťatí. Po ich poprave dostali kati príkaz mučiť aj biskupa. Ten dôstojne znášal svoje utrpenie a jeho jedinou žiadosťou bolo, aby mohol byť popravený v kláštore. Tak sa aj stalo.
Traduje sa, že svätec dostal pred smrťou milosť počuť hlas Ježiša, ktorý mu rovnako ako kajúcemu lotrovi na kríži sľúbil: „Dnes budeš so mnou v raji.“
