Dnes 14. augusta má v liturgickom kalendári Rímskokatolíckej cirkvi miesto svätý Maximilián Mária Kolbe, žiarivý príklad obetavej lásky a neochvejnej viery.
Narodil sa 8. januára 1894 v poľskom meste Zduńska Wola a bol pokrstený menom Rajmund. Spolu s bratmi vyrastal v prostredí plnom viery. Už od detstva prejavoval silnú vôľu a odhodlanie. Miestny lekárnik, všimnúc si jeho talent, mu poskytoval súkromné hodiny latinčiny, čím mu otvoril dvere k štúdiám.
Vo veku 14 rokov sa Rajmund po svätých misiách vedených minoritmi rozhodol spolu s bratom Františkom vstúpiť do seminára v Ľvove (dnešná Ukrajina). V roku 1910 začal noviciát u minoritov a prijal rehoľné meno Maximilián. O rok neskôr zložil prvé rehoľné sľuby.
V roku 1912 bol Maximilián vyslaný na štúdiá do Ríma, kde sa stal svedkom silného odporu slobodomurárskeho hnutia proti Cirkvi a pápežovi. Tieto udalosti ho v roku 1917 podnietili založiť združenie Militia Immaculatae (Rytierstvo Nepoškvrnenej), ktorého cieľom bolo bojovať proti silám zla s pomocou Božej Matky. Hnutie bolo oficiálne uznané kardinálom Basiliom Pompiljom, rímskym generálnym vikárom, v roku 1922 a o štyri roky neskôr pápežom Piom XI., ktorý mu udelil mnohé odpustky.
V roku 1919 po úspešnom ukončení štúdií, zavŕšených doktorátmi z filozofie a teológie, sa Maximilián už ako kňaz vrátil do Poľska. Tu sa ako profesor Krakovského minoritského seminára venoval nielen výchove mládeže, ale aj šíreniu hnutia Rytierstva Nepoškvrnenej. Vydával časopis Rytier Nepoškvrnenej, ktorý sa stretol s veľkým záujmom čitateľov. V roku 1927 založil pri Varšave kláštor Niepokalanów (Záhradu Nepoškvrnenej), ktorý sa stal moderným vydavateľským a evanjelizačným centrom.
V roku 1930 začal páter Maximilián svoju misiu v Japonsku, kde v Nagasaki vytvoril podobné dielo ako v Poľsku. Vydával mesačník Rytier Nepoškvrnenej v japončine a jeho misia sa sľubne rozvíjala. Po návrate do Poľska v roku 1936 pokračoval v práci pre Nepoškvrnenú, pričom ako človek s výrazným technickým nadaním plánoval aj výstavbu letiska a vznik katolíckej televízie.
Rozbehnuté aktivity zastavilo vypuknutie druhej svetovej vojny. Vydavateľská činnosť sa stala takmer nemožná (Rytiera Nepoškvrnenej sa s veľkými ťažkosťami podarilo v čase vojny vydať iba raz v náklade 120 000 kusov), množstvo bratov poslal páter Maximilián domov a kláštor sa otvoril pre ľudí hľadajúcich pomoc vrátane Židov.
V septembri 1939 ho aj desiatkami spolubratov gestapo zatklo a postupne väznilo v niekoľkých koncentračných táboroch, no 8. decembra toho istého roku na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie boli prepustení na slobodu.
Po vyše roku 17. februára 1941 opäť odviedlo gestapo pátra Maximiliána i ďalších jeho spolupracovníkov do väzenia. Po troch mesiacoch ho 28. mája odtransportovali do koncentračného tábora Osvienčim, kde ho zaevidovali ako väzňa s číslom 16 670. V tábore bol zadelený do skupiny, ktorá pracovala na výrube stromov a nosení konárov. Okrem toho tajne vykonával kňazskú službu pre svojich spoluväzňov – spovedal, kázal a slúžil sväté omše.
Po úteku jedného z väzňov koncom júla 1941 veliteľ koncentračného tábora rozhodol, že zaňho musí umrieť hladom desať iných väzňov. Jeden z mladých náhodne vybraných väzňov na trest smrti František Gajowniczek hlasno nariekal a prosil o milosť kvôli svojej manželke a deťom. Páter Kolbe vystúpil a ponúkol svoj život na výmenu za jeho záchranu. Na otázku veliteľa, kým je, odpovedal neslýchaným: „Som katolícky kňaz.“
Život pátra Maximiliána sa končí 14. augusta, v predvečer sviatku Nanebovzatia Panny Márie, keď do cely smrti hladom schádza kat, aby smrtiacou injekciou ukončil trápenie posledných žijúcich odsúdencov. Ich telá spálili v táborovom krematóriu.
Proces beatifikácie pátra Maximiliána Máriu Kolbeho sa začal v roku 1947. Pápež Pavol VI. ho blahorečil ako vyznávača 17. októbra 1971. Na Námestí svätého Petra ho 10. októbra 1982 ako mučeníka svätorečil jeho spolurodák pápež Ján Pavol II. Na oboch slávnostiach sa zúčastnil aj zachránený väzeň František Gajowniczek.
Svätý Maximilián Mária Kolbe zostáva večným symbolom bezhranične obetavej lásky a neochvejnej viery, inšpirujúc generácie veriacich svojím príkladom odvahy a oddanosti Bohu a Nepoškvrnenej Panne Márii.
Jeho meno nesie aj Spojená škola svätého Maximiliána Máriu Kolbeho v Spišskej Novej Vsi.
