Od zverejnenia niekoľkosekundového videa, v ktorom izraelský vojak kladivom udiera do postavy Krista na kríži v juholibanonskej kresťanskej dedine Debbel, prešlo niekoľko týždňov. Odstup času vytvoril priestor pre hlbšiu reflexiu. Dehonestácia kríža totiž dokáže povedať viac než siahodlhé diplomatické prejavy. A možno práve preto reagoval Izrael tak rýchlo. Ospravedlnenia z najvyšších miest, disciplinárne tresty, nový […]
Večný, všemohúci Boh v tele smrteľného človeka? Hoci táto predstava mnohých priťahuje, napokon je pre nich prisilnou šálkou kávy. Preto si ju mnohí chceli oslabiť. Známym pokusom je arianizmus, heréza, ktorej povedal jasné NIE Prvý nicejský koncil v roku 325. Napriek tomu sa neustále vracia a pokúša v moderných šatách. Gréckokatolíkom to každoročne pripomína 7. nedeľa po Pasche, […]
Rímskokatolícka cirkev si 13. mája pripomína prvé zo šiestich zjavení Panny Márie vo Fatime, portugalskej dedinke, ktorá sa v roku 1917 stala dejiskom jedného z najsilnejších mariánskych posolstiev 20. storočia. 13. mája sa v údolí Cova da Iria desaťročnej Lucii dos Santos, jej deväťročnému bratancovi Františkovi a sedemročnej sesternici Hyacinte Martovcom zjavila „žena žiarivejšia než slnko“. Vždy trinásteho dňa v mesiaci sa zjavenie opakovalo […]
Rímskokatolícky kalendár obsahuje 12. mája spomienku svätého Pankráca, ktorého meno v preklade z gréčtiny znamená všemocný. Podľa starobylej legendy sa Pankrác narodil okolo roku 289 niekde pri meste Synnada (dnes Şuhut v Turecku) v rodine zámožných rímskych občanov. Keď mal deväť rokov, zomrela mu matka Kyriada pri pôrode ďalšieho dieťaťa, otec zahynul krátko nato od žiaľu a jedináčik sa ocitol v opatere […]
15. máj je v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi spojený s menom svätej Žofie, kresťanskej vdovy z Ríma, ktorá počas prenasledovania kresťanov v 2. storočí vychovala svoje tri dcéry vo viere, nádeji a láske. Nie však len obrazne: jej dcéry sa naozaj volali Viera (Pistis), Nádej (Elpis) a Láska (Agapé) a každá z nich spájala so svojím menom aj patričný obsah, ktorého sa nevzdali ani […]
Zaujalo ma svedectvo jednej matky, ktorá v roku 2024 prišla o svojho syna vo vojne. Opisovala svoju veľkú bolesť a proces lúčenia. Jeden moment ma zasiahol mimoriadne intenzívne: aby sa dokázala so synom rozlúčiť, uveriť, že je naozaj mŕtvy, potrebovala sa dotknúť jeho rán. Potrebovala sa dotknúť zdroja svojej nesmiernej bolesti. Nebolo to morbídne gesto. […]
Kto by nechcel žiť život s radosťou, ktorou neotrasie ani búrka – s radosťou, ktorú neodfúkne vietor verejnej mienky, s radosťou, ktorú nezničí ani neúspech, ani kritika, ani nepochopenie?
10:00 - 10:30
19:30 - 20:00 (internát SOŠ dopravnej A-534, okrem prázdnin)
