Ježiš v dnešnom úseku z Lukášovho evanjelia dáva svojim učeníkom akúsi príručku, interpretačný kľúč, ako možno rozpoznávať ľudí. Učí ich prostredníctvom príbehu, obrazu i metafory, aby si to vedeli predstaviť, zhmotniť, aby si to zapamätali a aby aj spätne dokázali rozpoznať charaktery ľudí, s ktorými prišli do styku: „Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí.“
Tu mi ide na myseľ nevinná, no pravdivá anekdota:
Vnúčatá sa pýtali dedka z Liptova: „Dedo, a pili ste už zlú pálenku?“ Dedko odpovedal: „Ba, pil som aj zlú pálenku“. Nato sa vnúčatá pýtajú ďalej: „Dedo, a aká bola?“ Dedo sa zamyslí a povie: „Ba, dobrá!“
Dedo nie je maximalista a vďaka skúsenosti s chudobou je v doslovnom ponímaní vďačný aj zlé ovocie…
Ale späť k učeníkom. Čo si učeníci predstavovali? Aký bol v ich predstavách zlý strom a dobrý strom? Kto z nich by sám seba vnímal ako dobrý strom? A kto naopak ako zlý? Veď človek je dobrý, ale aj nie je dobrý. Počas vojny alebo v extrémnej situácií aj dobrí ľudia robia zverstvá a zlí ľudia sa odhodlajú k veľkým hrdinským činom.
Tu však nejde o náhodné zlyhania či víťazstvá, ale skôr o beh na dlhú trať, o to, ako človek naloží so životom.
Veď aj o tom odpornom Herodesovi, čo dal vraždiť Neviniatka v Betleheme, sa hovorí, že keď bol v jeho kráľovstve hlad, dal roztaviť svoj milovaný zlatý riad a za toto zlato nakúpil jedlo pre chudobných. Takže aj tento vagabund bol schopný urobiť niečo dobré. Je však dosť možné, že tento šľachetný akt nepreváži všetky svinstvá, čo napáchal.
Keď istému teológovi mládežníci vyčítali, že je členom takého skorumpovaného spoločenstva, akým je Katolícka cirkev, a že oni nepotrebujú cirkev, že si vzťah s Bohom budujú napriamo, povedal im:
Cirkev je ako stará hrdzavá a deravá loď. Ale plaví sa cez oceán života na druhý breh. Okrem pasažierov má kapitána, dôstojníkov, plavčíkov, navigátorov i mechanikov. Vezú sa na nej svätci aj hriešnici. A keď príde búrka, tak ti život môže zachrániť rovnako svätec ako hriešnik, alebo ty môžeš niekomu pomôcť a prejsť z kategórie hriešnik do kategórie svätec.
No ak sa človek vydá na cestu cez oceán sám na svojom malom člnku, samozrejme, môže preplávať na druhý breh. Ale ak príde búrka, nemá mu kto pomôcť a ani on nikomu nepomôže. Samota človeka ochudobňuje nielen o zábavu, ale aj o možnosť konať dobré skutky a byť užitočný.
O čom sa teda celý čas rozprávame? Že aj zlý strom, keď sa do neho zaštepí ušľachtilá odroda, dokáže prinášať dobré ovocie. Tá „ušľachtilá odroda“ je kresťanstvo, ktoré do pohanského sveta smrti prinieslo svetlo Života.
