Keď dnes na začiatku veľkopôstneho obdobia uvažujeme o kríži, môžeme si položiť otázku: Prečo sa nehovorí o Jánovej katedre? Svätý apoštol Ján bol verným učeníkom, ktorý ako jediný stál pod krížom. Na rozdiel od ostatných apoštolov, ktorí zomreli mučeníckou smrťou, Ján zomrel prirodzenou smrťou. Prečo? Možno preto, že jeho vernosť bola od začiatku neochvejná, zatiaľ čo Peter musel prejsť cestou zrady a pokánia, aby pochopil svoju úlohu skaly, na ktorej Kristus postavil Cirkev.
Kríž – od potupy k vykúpeniu
Kríž, pôvodne symbol hanby a bolesti, sa stal najväčším znakom kresťanskej nádeje. V Rímskej ríši bolo ukrižovanie najpotupnejším spôsobom popravy, vyhradeným pre vzbúrených otrokov a zločincov. Cicero ho označil za „hrôzostrašnú smrť“, pri ktorej sa obete dusili vo vlastnej agónii.
Ježiš prijal tento kríž, zostal na ňom sám, opustený tými, ktorí mu sľubovali vernosť. Peter, ktorý vyznal „Ty si Boží Syn!“, nebol pod krížom. Apoštoli ušli. A predsa, keď Peter nakoniec položil svoj život za Krista, požiadal, aby bol ukrižovaný dolu hlavou – necítil sa hodný zomrieť tak ako jeho Pán.
Kríž ako univerzálny symbol
Cisár Konštantín vo 4. storočí zakázal ukrižovanie. Nielen pre jeho brutalitu, ale aj preto, že kríž sa stal symbolom kresťanskej viery. Hoci pohania sa mu vysmievali (existuje dokonca staroveký výjav ukrižovaného somára), kresťania ho prijali ako znak vykúpenia.
Kríž je zároveň vertikálny aj horizontálny. Vertikálna os smeruje k nebu – vyjadruje túžbu človeka po Bohu. Horizontálna os predstavuje medziľudské vzťahy, lásku k blížnemu. A práve v Ježišových siedmich posledných slovách na kríži vnímame túto symboliku:
- „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Tu vidíme vertikálny rozmer: Ježiš sa obracia k Otcovi – a horizontálny: prosí za ľudí.
- „Veru, hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji.“ Tieto slová hovorí Pán Ježiš lotrovi po svojej pravici. Ukazuje, že Božie milosrdenstvo je väčšie ako náš hriech.
- „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Toto nie je len výkrik bolesti, ale aj stotožnenie sa s každým človekom, ktorý sa cíti opustený.
- „Žena, hľa, tvoj syn. Hľa, tvoja matka.“ Mária dostáva nového syna – Jána. A my v ňom dostávame Matku.
- „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Ježiš odovzdáva svoj život do rúk Otca, čím vyjadruje svoju úplnú dôveru v neho.
- „Žíznim.“ Tento výkrik nevyjadruje len fyzický smäd. Ježiš je smädný po našej láske.
- „Je dokonané.“ Boží plán našej spásy je naplnený. Druhý Adam – Kristus – nahradil hriech prvého Adama svojou poslušnosťou.
Kríž a naša odpoveď
Vidieť v kríži len nástroj utrpenia znamená nepochopiť jeho posolstvo. Jedného dňa som v reštaurácii videl umelecký kríž so zrkadlom v jeho ramenách. Keď som sa k nemu priblížil, uvidel som v ňom svoj vlastný odraz.
Kríž nie je len minulosť – je to realita, v ktorej sme prítomní aj my. Je pozvaním k nasledovaniu Krista. Ježiš nám hovorí: „Vezmi svoj kríž a nasleduj ma.“ Ale nikdy nás nenecháva niesť ho samotných.
Vždy, keď slávime Eucharistiu, môžeme mu odovzdať všetky naše ťažkosti a povedať:
„Pane, ďakujem ti, že si zomrel za moje hriechy. Pomôž mi niesť kríž môjho blížneho. Daj mi oči, ktoré vidia potreby druhých, ruky, ktoré sú ochotné pomáhať, a srdce, ktoré je pripravené milovať.“
Kríž je len prestupná stanica
Dve drevené ramená kríža sú len dočasné. Za ním je vzkriesenie. Nebeské kráľovstvo. V každej bolesti je ukryté semienko nádeje. Keď prijímame Eucharistiu, môžeme si to pripomenúť – kríž nie je cieľ, je to cesta. A na konci tejto cesty je večná sláva s Kristom.
