Svätá Anastázia, ktorú si gréckokatolíci pripomínajú 29. októbra, spojila význam svojho mena vzkriesená so životom viery a mučeníckou smrťou.
Narodila sa v bohatej rodine, pravdepodobne v meste Sirmium (dnešná Sremska Mitrovica v Srbsku) koncom 3. storočia. Od mladého veku bola formovaná v kresťanskej viere. Po predčasnej smrti svojich rodičov sa ocitla v starostlivosti rehoľníčky Sofie, ktorá jej s veľkou láskou odovzdala princípy kresťanstva i disciplíny. V kláštornom prostredí sa Anastázia naučila hlbokému chápaniu Božieho učenia, modlitbám a duchovnému životu. Zasvätila sa Kristovi ako panna, za svojho Ženícha považovala Krista.
Keď rímsky cisár Dioklecián (284 – 305) začal prenasledovať kresťanov, Anastázia odhodlane pokračovala vo svojej službe trpiacim bratom a sestrám. Prostredníctvom svojich kontaktov pomáhala uväzneným pre vieru, zásobovala ich jedlom, ošetrovala ich zranenia a starala sa o ich potreby. Keď sa o jej aktivitách dozvedel miestodržiteľ Probus, povolal ju pred súd a žiadal ju, aby sa zriekla kresťanstva v prospech pohanských bohov.
Anastázia, verná Kristovi, odmietla zaprieť svoju vieru. Probus sa pokúšal zmeniť jej postoj najprv lákavými sľubmi manželstva a bohatstva, no po odmietnutí siahol po brutálnych tortúrach. Keď ju ponížili tým, že ju obnaženú nechali biť, Anastázia s odvahou vyznala: „Moje rany zakryjú hanbu a krv mi bude rúchom.“
Vypichli jej oči, odrezali jazyk, a dokonca jej vypálili prsia. Na nátlak svedkov jej odvážneho postoja ju Probus dal sťať. Tak prijala Anastázia korunu mučeníctva.
Mníška Sofia tajne uložila Anastáziine ostatky do zeme. Mučenica čoskoro získala prívlastok Pharmakolytria – liečiteľka a patrónka trpiacich.
Pamiatka svätej Anastázie sa začala šíriť naprieč Rímskou ríšou a neskôr aj celým kresťanským svetom. V Ríme jej zasvätili Baziliku Sant’Anastasia al Palatino, ktorá sa stala miestom druhej rannej svätej omše na Vianoce – Missa in aurora (Omša na úsvite).
Anastázia je zobrazovaná ako mladá žena s atribútmi mučeníctva: krížom, palmou a liečiteľskými nástrojmi alebo na člne, symbolizujúcom jej obetovanie. Ľudia jej prisudzujú ochranné vlastnosti v boji s chorobami, najmä hlavy a pŕs, a prosia ju o záštitu počas pôrodov.
Svätá Anastázia je tiež uctievaná ako patrónka tlače. Jej kult je obzvlášť rozšírený na Balkáne, kde sa nachádzajú kostoly, chrámy a katedrály zasvätené jej menu vrátane známej katedrály v Zadare. Chorvátske a srbské ženy ju považujú za patrónku rodín a detí.