Rehoľná sestra Margita Baroková sprístupňuje na Slovensku unikátne dielo a život svätej Veroniky Giuliani. Jej denník má 22 000 strán. Písala ho 35 rokov, a hoci u nás ešte nevyšiel, má jedinečné miesto v duchovnej literatúre a je plný nadprirodzeného svetla. Jeho stránky rozprávajú o dramatickej, ale nepochybne výnimočnej ceste k Bohu.
Keď stojíme v starobylom talianskom kláštore v Città di Castello pri studni, z ktorej výnimočná, hoci pokorná žena Veronika zvykla naberať vodu, sprievodkyňa nám opisuje niektoré nezvyčajné úkazy, ktoré sprevádzali jej život i spiritualitu. Hovorí napríklad o tom, že jej srdce tak horelo láskou k Bohu a bola taká naplnená Bohom, že keď vložila ruku do vody, tá začala vrieť. Vzápätí prechádzame múzeom, kde dodnes uchovávajú niektoré predmety, ktoré používala.
Vidíme tu aj nástroje jej pokánia, bičovania sa za spásu hriešnikov. V jej živote sa nájde aj dnes ešte dosť toho, čo súčasníkov skôr odradí, než pritiahne. Čím si získala rehoľnú sestru františkánku Margitu Barokovú?
Sestra Margita pochádza z Pezinka. V reholi Školských sestier svätého Františka pôsobí už 40 rokov. Na slovenskom knižnom trhu sa vďaka nej objavilo už viacero pozoruhodných duchovných kníh, ktoré preložila z taliančiny do slovenčiny, napríklad kázne svätého Antona Paduánskeho, Výzvy fatimského posolstva od sestry Lucie, pramene o osobnosti svätej Kláry z Assisi, Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, knižočku Odpustky z Assisi kardinála Josepha Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI., Dych života od rešpektovaného talianskeho teológa Amadea Cenciniho i knihy o stále populárnom svätom Jozefovi, Deviatnik k milosrdnej láske od blahoslavenej Matky Speranzy Ježišovej, meditácie o Panne Márii Dieťa Mária – Divotvorkyňa a ďalšie.
Veľkú záľubu však našla – popri práci v neziskovej organizácii – v sprístupňovaní a prekladaní u nás takmer neznámej stigmatizovanej talianskej mystičky Veroniky Giuliani, ktorá sa narodila v roku 1660, od šestnástich rokov bola členkou rehole klarisiek kapucínok a svätorečená bola v roku 1839. Brat Costanzo Cargnoni z Historického inštitútu kapucínov v Ríme napísal, že Cirkev naliehavo potrebuje, aby sa šíril kult a poznávanie života tejto svätice. Blahoslavený pápež Pius IX. ju označil za „giganta svätosti“. Svätý Pius X. zasa napísal, že tí, ktorí budú študovať jej život, môžu rásť v kresťanskej dokonalosti. Kapucín Metodio da Nembro presviedča: „Denník svätej Veroniky sa zaraďuje medzi najvyššiu mystiku všetkých čias.“
Boli obdobia, keď boli mystici v kurze. A aj dnes sú ľudia, ktorí ich milujú, a sú takí, ktorí im jednoducho nevedia prísť na chuť. Veď ako mi povedala istá zbožná žena po prečítaní jej životopisu a len ťažko prijímajúc prísne pokánie talianskej mystičky: „Dnes sa ľudia už nemusia bičovať ako ona v stredoveku, lebo ľudí bičuje sám život!“ Istá talentovaná herečka pri oslovení, či by bola ochotná načítať knihu o svätej Veronike Giuliani do zvukovej podoby, ju po prvom prečítaní vrátila redakcii s úprimným vyznaním: „Ja nemôžem čítať túto knihu. Ja som taká plná seba, že to má od mystičky Veroniky príliš ďaleko!“
No a na dôvažok skutočný zážitok z jedného bratislavského kníhkupectva: jedného dňa som tam naďabila na mladú dievčinu, ktorá si práve prezerala novú knihu o svätej Veronike. Prihovorila som sa jej a dozvedela som sa, že sa chystá prežiť skúšobný čas v istom talianskom kláštore, ktorý žije spiritualitou svätej Veroniky, aby zistila, či má povolanie do takejto rehole. Bola to mladá učiteľka. Vyznala sa, že keď sa o živote svätice chcela pozhovárať s istým kňazom, odbil ju slovami: „Nečítajte šialených mystikov!“ Nuž teda tak je to s túžbou po hĺbkach a výškach! A zaiste inak to nebolo ani za čias svätej Veroniky, ktorá však luxusný palác i početných nápadníkov dokázala „vymeniť“ za to najvzácnejšie, čo jej Pán ponúkol.
Prekladateľka, ktorá siahla po neznámom poklade
Nepochybne, mystička svätá Veronika Giuliani sa u nás stáva čoraz známejšou práve vďaka knihám, ktoré o nej a jej živote i odčiňovaní prehrešení preložila do slovenčiny i napísala už spomenutá rehoľná sestra Margita. Stretávala som ju najprv v jednom z kostolov v centre Bratislavy v čase, keď tam pôsobila. Jedného dňa sme sa spriatelili, a tak som mala možnosť dozvedieť sa viac aj o jej vzťahu k Veronike a ako si ju vôbec získala.
Má svoj dôvod, prečo ju to k tejto osobnosti tiahne. Mimochodom, pápež Lev XIII. tvrdil, že bola natoľko obdarená výnimočnými milosťami, že ju prevyšovala jedine Božia Matka. V jednej z kníh o nej sestra Margita píše, že Veronikiným poslaním je pozdvihnúť pred duchovný zrak veriacich ukrižovaného Pána Ježiša a bolestnú Pannu Máriu, ako aj ich nesmiernu lásku k nám, a ukázať na milosti, ktoré ponúkajú. „Jej život bol obdivuhodný a obohatený Božími darmi preto, že dokázala to, čo málokto: vybrala si ťažkú cestu kríža až na Kalváriu a tá ju priviedla k vrcholom lásky,“ píše sestra Margita v knihe Veronika Giuliani. Svätica pre dnešné časy.
A v ďalšej knihe Veronika Giuliani: excelentná učiteľka svätosti pripomína: „Celý Veronikin život je školou svätosti. Popri tom bola magistrou, teda učiteľkou i vychovávateľkou v nasledovaní Krista pre novicky a sestry v kláštore, kde žila. Vytvorila si určitú osobnú pedagogiku svätosti, podľa ktorej vychovávala a v ktorej význačnú úlohu má smerovanie ku čnostiam, lebo sú základom pre svätý život. Sú aktuálne aj pre súčasnú dobu.“
Pri preklade prameňov o svätej Veronike neobišla sestra Margita ani meno talianskeho autora kapucína Lazara Iriarteho (1913 – 1997), životopisca viacerých osobností najmä z oblasti františkánskej spirituality. Ten opisuje Veroniku, stigmatizovanú taliansku klarisku kapucínku ako cholerickú osobnosť, ktorá však dospela do neopísateľného pokoja a radosti. Približuje ju ako patrónku tých, ktorí zažívajú nedôveru od svojich najbližších alebo sú vystavení chybným ideologickým postojom.
„Veronika Giuliani si ma získala najmä ochotou a túžbou mať účasť na bolestiach a ranách Pána Ježiša, lebo v nich videla dôkazy Božej lásky k nám: on dal život za nás v tých najväčších bolestiach. Veronika chcela odpovedať na Božiu lásku tak, že robila veľké skutky sebazáporov a pokánia, aby sa mu čím viac pripodobnila. Sama to nazvala bláznovstvami, ku ktorým ju priviedla láska. Zároveň robila aj veľké pokánie, aby priviedla ľudí k Bohu. Robila to kvôli tým, ktorí ešte nepoznali Boha, i za tých, ktorí žili v hriechu, aby sa obrátili k Bohu.
Veronika – toto dievča, ktoré malo doma všetko, pochádzalo z rodiny, ktorá žila v luxusnom paláci. Mohla si dovoliť, čo len chcela, mala k dispozícii služobníctvo, bola krásna, mala veľa nápadníkov, bola inteligentná, a predsa sa všetkého zriekla, lebo pochopila, že v Bohu je prameň lásky a všetko, čo hľadá. Vyzývala aj iných, aby sa obrátili k Bohu a hovorila im: ‚Ak hľadáte bohatstvá, Ježiš je pravé bohatstvo. Ak hľadáte pôžitky, Ježiš je ten najväčší pôžitok. Ak hľadáte všetko dobro, on je to najväčšie dobro.‘ To najcennejšie, čo zahŕňa celý jej život, je vyjadrené v jej posledných slovách: ‚Našla som lásku, láska sa mi ukázala. To je príčina mojich radostí i bolestí.‘ Každý človek hľadá lásku, ale nie všetci ju hľadajú na správnych miestach. Ale svätá Veronika nám ukazuje, kde je prameň opravdivej lásky, po ktorej túži každý človek,“ dozvedáme sa od rehoľnej sestry Margity.
A ďalej ešte pripomenie: „Pápež Benedikt XVI. v roku 2011 vyhlásil Rok svätej Veroniky Giuliani, čím potvrdil jej aktuálnosť pre súčasnú dobu. Stalo sa tak pri príležitosti 350. výročia jej narodenia. Vo svojom príhovore vtedy povedal, že svätá Veronika nám ukazuje to podstatné: krásu a silu Božej lásky. Aj cestu k nej. V roku 2017 si svätú Veroniku zvolili za patrónku aj talianski umeleckí šermiari. Ona sa totiž ešte pred vstupom do kláštora naučila výborne šermovať, chcela bojovať za Boha, Božie kráľovstvo a myslela si, že toto je ten boj, ktorý má podstúpiť. Avšak pochopila, že v skutočnosti ide o boj so svetom, telom a diablom, ktorý musí podstúpiť každý človek. Veronika ma veľmi oslovuje aj tým, že nielenže žila svätý život, ale vychovala tiež celú generáciu sestier, ktoré sa stali svätými, vedela ich nadchnúť pre Boha, zrieknutie sa zbytočných vecí, ktoré nevedú k Bohu, aby žili naplno pre neho.“
Patrónka trpiacich i tých, ktorých najbližší neprijímajú
Ako ešte dodáva sestra Margita, „Veronika môže byť patrónkou ľudí, ktorí veľmi trpia, a pritom nenachádzajú východisko zo svojich utrpení. Ona si pre stigmatizáciu prešla nielen veľkými fyzickými mukami, ale aj psychickými a duchovnými bolesťami. Po stigmatizácii ju totiž sestry akoby vyradili zo svojej komunity. Neverili jej, že stigmy pochádzajú od Boha, ale pokladali ich za prejav duchovnej pýchy alebo za diabolské pôsobenie v nej. Preto ju predstavená jej kláštora nahlásila vtedajšej inkvizícii a sestry ju vyradili zo spoločenstva. Nemohla sa zúčastňovať ani na spoločných modlitbách. Preto je považovaná aj za patrónku ľudí, ktorí trpia samotou, ktorých ich najbližší neprijímajú, nechápu, ale aj tých, ktorí pre svoje presvedčenie prežívajú prenasledovanie od iných.“
Podľa zachovaných svedectiev bola svätá Veronika voči sestrám láskavá a pozorná. A keď sa inkvizícia presvedčila, že jej stigmy sú nadprirodzeného pôvodu, teda Božím pôsobením v jej duši, bola pri najbližších voľbách hlasmi všetkých sestier zvolená za ich opátku. „Vtedy sa ukázal aj jej veľmi praktický zmysel pre život a urobila veľa vecí pre obnovu kláštora, zmodernizovala ho, dala urobiť vodovodné potrubie a hľadala, čo je prospešné pre každú sestru,“ dodáva k téme sestra Margita.
Dnes navštevuje materský kláštor svätej Veroniky v Città di Castello veľa pútnikov. Je v ňom múzeum, kde sa nachádza aj kríž Pána Ježiša, pred ktorým sa svätá Veronika modlievala a prosila za obrátenie hriešnikov, pričom počula Ježišovu odpoveď: „Kúp si ich za peniaze utrpenia.“
Veronikine lekcie pre hlbší život s Bohom
„Keď ako dieťa veľmi trpela pre stratu svojej matky, uvidela Pána Ježiša zbičovaného a tŕním korunovaného. Prihovoril sa jej slovami, aby si uctievala jeho rany. Pre mňa je to poučením, že keď prežívame veľkú bolesť, príde úder, nemáme sa sústreďovať na svoje rany, ale práve vtedy treba pozerať Pánove rany, vnímať, čo pre nás z lásky pretrpel. Jeho rany sú oveľa väčšie než naše. Podobne ako svätá Terézia z Ávily, aj svätá Veronika píše o vnútornom hrade duše. Ale kým pre svätú Teréziu je cestou duše do vnútra svojho hradu modlitba, pre svätú Veroniku je to utrpenie prijímané s láskou,“ vyznáva sa zo vzťahu k mystičke slovenská prekladateľka.
Podľa jej slov v životopisoch svätých vidíme zrealizované evanjelium a úžasnú hĺbku i šírku Božej lásky, „aké veľké poklady nám dáva Ježiš, keď žijeme v spojení s ním. Otvoril nám nebo, ktoré už tu na zemi môžeme anticipovať v priateľstve s ním. V plnení jeho vôle. Boh nám v Ježišovi, ktorý sa dal ukrižovať, daroval všetko svoje bohatstvo. Cirkev nám otvára tieto nesmierne poklady hlavne cez Eucharistiu a Sväté písmo,“ dodáva na záver sestra Margita, ktorá do rehole vstúpila ešte v časoch totality a už vyše štyri desaťročia vnáša pri napĺňaní svojho poslania a stretaní sa s ľuďmi do praxe motto zakladateľky tejto rehole Matky Františky Lamplovej: „Som tu s Bohom pre vás.“
Z myšlienok svätej Veroniky Giuliani
Začnite čítať knihu Ukrižovaného, tam sa naučíte každému druhu čností… Neochabujte, nájdete tam stále nové veci a bude to na veľký prospech pre vašu dušu… Dodávajte odvahu jeden druhému a vždy sa zachovajte vo svätom pokoji. Majte stále na mysli Ježiša Ukrižovaného, tak budete všetko robiť s veľkou horlivosťou a láskou.
