Dnes v rímskokatolíckych chrámoch na celom svete zaznievajú aj slová zo Skutkov apoštolov. Píše sa tam o svätom Pavlovi, ktorý prišiel v okovách do Ríma, lebo pred cisárom chcel svedčiť o Bohu a očistiť svoje meno. „Lebo pre nádej Izraela som sputnaný touto reťazou,“ hovorí apoštol Pavol Židom v Ríme. Ďalej čítame, že „Pavol potom […]
Rímskokatolícka cirkev si 22. mája pripomína svätú Ritu z Cascie, augustiniánsku rehoľníčku, ktorá bola najprv týranou manželkou, potom utrápenou matkou a napokon sväticou, ku ktorej sa s dôverou obracajú ľudia v najťažších životných situáciách. Patrónka nemožných prípadov, manželstiev v kríze, vdov, chorých, zranených, opustených aj rodičov túžiacich po dieťati – to všetko vystihuje ženu, ktorá celý svoj život premenila na […]
Už len niekoľko hodín nás delí od sviatkov Turíc. Ešte máme v živej pamäti Veľkopôstne obdobie i Veľkonočnú vigíliu. Tu sa vynímalo lucernárium, teda obrad svetla, keď sa slávnostne pripravila veľkonočná svieca – paškál, ktorý sa niesol tmou kostola, rozdával svetlo prítomným, až napokon zaznel Exultet. V tejto súvislosti by nám mohlo napadnúť známe slovné spojenie vziať niekoho […]
Dnešné liturgické čítania sú o lúčení. Pán Ježiš sa v evanjeliu lúči s apoštolmi a svätý Pavol sa lúči s Efezanmi. Obaja odovzdávajú svojim učeníkom to najintímnejšie, najvnútornejšie a najdôležitejšie, teda v konečnom dôsledku pre nás. Celá 17. kapitola Jánovho evanjelia je jedna veľká modlitba obetovania sa a príhovoru Spasiteľa v hodine jeho obety. Ježiš žiada od Otca oslávenie nie […]
Evanjelista Ján uvádza, že učeníci boli za zatvorenými dverami. Sloveso kléio – zavrieť, zatvoriť v spojení s výrazom „zo strachu pred Židmi“ (Jn 20,19) je potrebné chápať vo význame zamknúť dvere, teda zabezpečiť ich tak, aby sa nedali otvoriť zvonka. Evanjelista tým chce zdôrazniť nielen zázračnosť Ježišovho vstúpenia medzi učeníkov, ale skôr emocionálnu atmosféru, v ktorej […]
Láska spája, egoizmus rozdeľuje. Neustále sa v rôznych podobách hlási o slovo, a preto sa treba znova a znova rozhodovať pre lásku. Je to životný dynamizmus – čím viac sa jej otvárame, tým mocnejšie pôsobí.
Zaujalo ma svedectvo jednej matky, ktorá v roku 2024 prišla o svojho syna vo vojne. Opisovala svoju veľkú bolesť a proces lúčenia. Jeden moment ma zasiahol mimoriadne intenzívne: aby sa dokázala so synom rozlúčiť, uveriť, že je naozaj mŕtvy, potrebovala sa dotknúť jeho rán. Potrebovala sa dotknúť zdroja svojej nesmiernej bolesti. Nebolo to morbídne gesto. […]
