Súčasný sekularizovaný človek stratil dôležitý základ i smer pre svoj život – Boha. Filozofovanie a teologizovanie minulosti, hoci také potrebné pre stabilný základ vlastného života, už súčasnému človekovi hovoria len veľmi málo. Omnoho silnejším hlasom prehovárajú vzťahy. Práve v nich dnes hľadáme odpoveď na jeden z hlavných problémov – kontingenciu. Zjednodušenie povedané: tento spôsob nazerania […]
Urobiť znak kríža na svojom tele, keď mi čašník v reštaurácii kladie na stôl pizzu, prežehnať sa idúc okolo kostola v strede bratislavských ulíc či obchádzajúc betónový kríž rastúci v strede poľa pod Karpatami. Začínať deň stále tými istými slovami Otčenáša či pozvať ako spolujazdca na výpravu slovenskými diaľnicami svätého Krištofa. Zažil som mnoho situácií, keď som videl […]
Na prvý pohľad sa môže zdať, že spoveď je len formálny úkon: človek niečo prizná, kňaz vysloví slová rozhrešenia a všetko je vybavené. No v skutočnosti je to omnoho hlbšie. Otázka, ktorá sa často vynára v mysliach veriacich, znie: Čo ak idem na spoveď a necítim ľútosť? Podľa Tradície a učenia svätého Tomáša Akvinského stojí spoveď na troch pilieroch zo strany […]
V Matúšovom evanjeliu je ako nový Eliáš predstavený Ján Krstiteľ. Čo to znamená? Ján Krstiteľ prichádza s podobným nastavením a podobnou silou a charizmou ako starozákonný prorok Eliáš. Keď evanjelista reprodukuje Pána Ježiša, nehovorí o návrate či reinkarnácii starozákonného proroka: pomenovanie je metaforické. Eliáš, ktorý sa najčastejšie spomína v súvislosti s ohnivým vozom, bol mužom veľkej odvahy. Bol neochvejný vo svojich postojoch, […]
Chceli mu dohovoriť, odviesť ho so sebou, „aby nerobil rodine hanbu“. Snažili sa zachrániť rodinnú česť. Trápna a citlivá situácia. Predzvesť celkového nepochopenia a neprijatia.
Občas dostanem anonym. Zvyčajne ide o niečo urážlivé či o nejaké sťažovanie, alebo skôr ohováranie. Anonymy končia tam, kam patria – v koši. Tento však nezahodím, povedal som si po prečítaní toho posledného a najmä po nahliadnutí do prílohy. O čo išlo? Nepodpísaný autor v ňom, po obligátnom úvode, píše: „Pri upratovaní povaly v pozostalosti […]
Je taká zádumčivá tatranská legenda. Kdesi v Belanských Tatrách bol kedysi salaš. Keď prišiel čas, Lendačania zverili svoje ovečky bačovi Jakubovi. On vedel, čo mu zverujú. Pre mnohých ovečka, z ktorej je syr, vlna i jahniatko, čo sa dá na Veľkú noc pripraviť pre celú rodinu, to bol vzácny majetok. Jakub však rozumel svojmu remeslu […]
