V závere prvej augustovej dekády – na sviatok svätého Vavrinca, rímskeho diakona a mučeníka z 3. storočia – slávi Katolícka cirkev každoročne Deň stálych diakonov, ktorý je príležitosťou na zdôraznenie dôležitosti a nezastupiteľnej úlohy diakonov v Cirkvi.
Slovo diakon bližšie vysvetľuje pôvodné grécke slovo διάκονος (diákonos), čo znamená služobník.
Svätý Vavrinec, jeden zo siedmich rímskych diakonov, bol správcom cirkevného majetku a pomáhal chudobným a núdznym. Jeho život a mučenícka smrť sú svedectvom o sile viery a odhodlaní slúžiť Bohu a ľuďom. Práve jeho príklad je inšpiráciou pre všetkých diakonov, ktorí dnes vykonávajú svoju službu v duchu lásky, pokory a oddanosti.
V dejinách Cirkvi mali diakoni vždy významné miesto. Hoci nemajú plnosť kňazstva, predsa ich poslanie spočíva v službe slova, liturgie a lásky. Pomáhajú kňazom pri slávení svätých omší, vysluhovaní sviatostí a v mnohých ďalších dôležitých úlohách, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou života Cirkvi.
V priebehu storočí strácal diakonát postupne na Západe na popularite a bol často vnímaný len ako prechodný stupeň na ceste ku kňazstvu. Avšak po Druhom vatikánskom koncile bol znova obnovený ako osobitný stupeň v rámci hierarchie Cirkvi. Tento krok pripomenul dôležitosť diakonov ako služobníkov, ktorí sú povolaní slúžiť Bohu a komunite nielen prechodne, ale trvalo.
Diakoni majú v Rímskokatolíckej cirkvi rozmanité právomoci a úlohy. Môžu vysluhovať krst, rozdávať Eucharistiu, viesť modlitby, asistovať pri uzatváraní manželstiev, čítať veriacim Sväté písmo, požehnávať domy a predmety či predsedať pohrebným obradom.
Trvalým diakonom sa môže stať aj ženatý muž, musí však mať za sebou aspoň 10 rokov usporiadaného manželstva v duchu princípov katolíckej viery a písomný súhlas manželky. Ženatým trvalým diakonom sa môže stať muž, ktorý zavŕšil 40 rokov, pričom celibátnym diakonom sa môže človek stať o 5 rokov skôr.
Pápež svätý Pavol VI. vo svojom apoštolskom liste Sacrum diaconatus ordinem zdôraznil, že diakonát nie je len prípravným stupňom na kňazstvo, ale ide o osobitné povolanie s nezmazateľným charakterom a milosťou, ktorá obohacuje tých, čo sú k nemu povolaní. Diakoni sú povolaní zasvätiť svoj život „tajomstvám Krista a Cirkvi“, a to spôsobom, ktorý je pre nich špecifický a jedinečný.
Deň stálych diakonov je preto príležitosťou poďakovať sa všetkým diakonom za ich obetavú službu a pripomenúť si, aký význam majú v živote Cirkvi. Nech je ich služba vždy naplnená láskou, pokorou a oddanosťou podľa vzoru svätého diakona Vavrinca, aby mohli verne plniť svoje poslanie a prinášať Božiu lásku a milosť všetkým, ktorých stretnú.
