Meno svätého Jána, ktorého narodenie si Rímsko- i Gréckokatolícka cirkev pripomínajú 24. júna, pochádza z hebrejčiny a znamená Boh je milostivý. Ján Krstiteľ bol synom Zachariáša a Alžbety. Jeho príchod na svet sprevádzali neobyčajné udalosti. Zachariáš bol kňazom v Jeruzalemskom chráme. Svätý evanjelista Lukáš zachytáva udalosť, keď sa mu počas prinášania obety Bohu zjavil archanjel […]
24. júna slávi Cirkev narodenie svätého Jána Krstiteľa. Ide o výnimočný prípad, keď sa liturgicky sprítomňuje aj narodenie svätca, nielen jeho smrť. Toto privilégium nepožíva svätý Ján Krstiteľ spolu s Pánom Ježišom a jeho Matkou Máriou náhodou. Ako hovorí evanjelium, Ján zajasal už v matkinom lone, keď prišla Mária navštíviť jeho mamu Alžbetu. Ján tak bol prorokom od počatia […]
V máji tohto roku uplynulo dvadsaťdva rokov od úmrtia vzácneho človeka, ktorý čiernobielou fotografiou zakonzervoval čas a korene. Korene našej minulosti, na ktorú by sa nemalo zabúdať. Ikonická fotografia kňaza brodiaceho sa blatom kdesi pri stodole v Liptovskej Tepličke nesúceho sviatosť Eucharistie zomierajúcemu. Ľudia, ktorých stretáva, v tom blate kľačia, lebo veď predsa okolo prechádza […]
Wilhelm Buntz bol nechceným dieťaťom. Jeho život bol plný násilia. Vyrastal v ústavoch, na svojom konte mal 150 trestných činov. Zabil dvoch ľudí. Odsúdili ho na 25 rokov väzenia. Na samotke si cigarety balil do stránok Biblie. Potom sa do Písma začítal, stal sa kresťanom a o odpustenie požiadal aj vdovy po mužoch, ktorých zabil. Dobré príklady priťahujú, […]
Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ (Lk 7,40) Túto obyčajnú, ničím nevýznamnú vetu v evanjeliu o hriešnici, ktorá slzami zmáčala a vlasmi utierala Kristovi nohy, by sme ľahko mohli prehliadnuť. Kristus ju povie svojmu hostiteľovi, keď sa ten pohoršuje nad výjavom, ktorého je svedkom. Hovorí si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel […]
„Boh nepotrebuje nič, ale človek potrebuje Boha,“ píše svätý Irenej z Lyonu vo svojom apologetickom spise Proti bludným náukám. Veta je tvrdá ako apologetika kresťanov 2. storočia. Apologétom, ktorí o pravdu nezápasili v diskusných televíznych reláciách ani na teologických synodálnych stretnutiach, ale v lyonských uliciach, po ktorých sa rozliehali žalospevy jeho spoluobyvateľov kráčajúcich na popravu. […]
Porovnajme si teraz otcovu skutočnú fyzickú smrť a otcov odchod. Veľakrát sa táto hodnota posudzuje ako ekvivalent: Keď otec zomrie, dieťa je zarmútené, lebo stratilo niekoho, koho miluje.
