Týždenné oznamy www.frantiskani.skfrantiskani.trnava@gmail.com, 033/55 112 11; br. Šimon Radko Supek OFM, rektor kostola
Prvá zmienka o prítomnosti františkánov v meste je z roku 1224. Okolo roku 1239 sa usídlili v opustenom staršom sakrálnom objekte (zrejme benediktínov alebo cisterciánov) pri západnej bráne mesta, kde stojí terajší františkánsky kostol. Kostol prešiel tromi architektonickými fázami: predgotickou, gotickou a barokovou; dnešná podoba je z poslednej fázy. Zaujímavosťou je, že kostol je orientovaný presbytériom na západ a vchodom na východ, smerom k mestu. Pôvodnú symetriu priečelia kostola s vežou narušila prístavba kaplnky sv. Antona z roku 1699. Po požiari koncom 17. storočia a následnej rozsiahlej oprave bol kostol slávnostne posvätený 1. septembra 1714. Hlavný oltár, už s architektonickými prvkami klasicizmu a obrazom sv. Jakuba staršieho, z roku 1794, od trnavského majstra Jozefa Zanussiho, pôvodom zo Salzburgu, dal vyhotoviť biskup Mikuláš Kondé. Interiér kostola má klasicistický ráz. Na chóre je umiestnený dvojmanuálový, tridsať registrový organ s pedálom. Organ z roku 1905 je umiestnený v organovej skrini z roku 1885 a je dielom renomovanej organárskej firmy Gebruder Rieger, opus 1177. V roku 1947 boli barokové fresky a steny kostola premaľované výjavmi zo života sv. Františka a sv. Antona Paduánskeho. V podzemí lode chrámu je rozsiahla krypta, v ktorej sú uložené telesné ostatky mnohých kňazov, rehoľníkov i významných Trnavčanov minulých čias. Kostol je zasadený svojou hmotou do komplexu Františkánskeho kláštora v ktorom sídli provinciálny noviciát Menších bratov sv. Františka.