Rok 2025 sa vo Vatikáne začal v znamení Jubilejného roka a zároveň v atmosfére napätia, ktoré prinášali vojny a spoločenské konflikty. Už 2. januára pápež František pri modlitbe Anjel Pána nadviazal na Svetový deň pokoja a osobitne vyzval myslieť na matky, „ktorých srdcia sú plné bolesti“, pretože im násilie, pýcha a nenávisť vzali deti. V úvodných dňoch roka sa tak do popredia dostal typický vatikánsky tón: spojenie duchovnej reflexie s konkrétnym pomenovaním utrpenia vo svete.
Silnou témou januára bola aj praktická stránka Jubilea: Vatikán informoval o pol milióne pútnikov, ktorí prešli Svätou bránou Baziliky svätého Petra. Jubilejný rok 2025 sa tak podľa očakávaní nestal len „rímskou“ udalosťou, ale fenoménom so širokým celosvetovým dosahom.
Začiatok roka priniesol aj významný krok v riadení Rímskej kúrie. 6. januára pápež František vymenoval rehoľníčku Simonu Brambillovú za prefektku Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života – išlo o historicky prvý prípad, keď sa do čela vatikánskeho dikastéria postavila ako prefektka žena.
V prvých mesiacoch roka sa pozornosť začala čoraz viac sústreďovať na zdravotný stav pápeža Františka, ktorý bol od 14. februára hospitalizovaný v Nemocnici Gemelli. Vatikán priebežne informoval verejnosť o pápežovom stave, kontakte s dianím v Cirkvi i o postupnom delegovaní niektorých liturgických úloh. Výrazným obrazom týchto dní sa stali modlitby ruženca na Svätopeterskom námestí.
Zlomovou udalosťou roka bola smrť pápeža Františka na Veľkonočný pondelok 21. apríla 2025. Mimoriadnu čitateľskú odozvu vyvolali aj správy približujúce posledné dni a hodiny pápeža, vrátane detailov o jeho zdravotnom asistentovi Massimilianovi Strappettim a o pápežovej poslednej jazde po Námestí svätého Petra na Veľkonočnú nedeľu 20. apríla.
Po pohrebe pápeža Františka 26 apríla sa kardináli o dva dni neskôr na generálnej kongregácii rozhodli, že konkláve sa začne 7. mája. Už na druhý deň 8. mája sme boli svedkami jednej z najväčších udalostí roka: biely dym o 18:08 oznámil zvolenie novej hlavy Katolíckej cirkvi. V poradí 267. pápežom sa stal kardinál Robert Francis Prevost, ktorý prijal meno Lev XIV.
V letných mesiacoch sa vatikánske dianie prepájalo s Jubilejným rokom aj cez masové podujatia, medzi ktorými jednoznačne dominovalo Jubileum mladých. Zhromaždilo vyše pol milióna mladých zo 146 krajín, pričom Slovensko reprezentovalo viac než 1 500 mladých pútnikov.
V júli zarezonovala aj vatikánska reakcia na slovenský kontext: Dikastérium pre náuku viery zverejnilo 9. júla stanovisko k mariánskej úcte na hore Zvir pri Litmanovej – udelilo nihil obstat pre pastoračné sprevádzanie, pričom výslovne zdôraznilo, že to neznamená potvrdenie nadprirodzeného pôvodu zjavení.
Druhá polovica roka priniesla viacero „programových“ momentov nového pontifikátu. 7. septembra sa zoznam svätcov rozšíril o dve zvučné mená: Pier Giorgio Frassati a Carlo Acutis.
9. októbra uzrela svetlo sveta prvá apoštolská exhortácia pápeža Leva XIV. Dilexi te (Miloval som ťa), ktorá nadviazala na niektoré línie pontifikátu Františka, no zároveň naznačila vlastné dôrazy nového pontifika. Historický deň zažila Sixtínska kaplnka 23. októbra, keď sa v nej modlili pápež a anglický kráľ po prvýkrát od 16. storočia.
Záver roka sa niesol v znamení medzinárodnej agendy nového pápeža – prvej apoštolskej cesty Leva XIV., ktorá prebehla od 27. novembra do 2. decembra a viedla do Turecka a Libanonu. Určovali ju dve základné línie: 1700. výročie Prvého nicejského koncilu a pastoračná blízkosť ľuďom regiónu poznačeného konfliktmi a krízami.
Na Slovensku priniesol rok 2025 viacero výrazných cirkevných i spoločenských momentov, ktoré sa dotýkali vnútorného života Katolíckej cirkvi, ale aj jej miesta vo verejnom priestore. Aj na Slovensku dominoval Jubilejný rok, ktorý naši slovenskí biskupi oficiálne otvorili už dva dni pred začiatkom toho kalendárneho 2025.
Silným duchovným impulzom bola návšteva arcibiskupa, ktorý na Slovensku vydal osobné svedectvo o prenasledovaní kresťanov. Hierarcha zadržiavaný islamistami opísal svoju skúsenosť s fyzickým aj psychickým nátlakom a zároveň svedčil o sile modlitby ruženca, ktorú označil za moment vnútorného zlomu, keď bolesť a strach ustúpili. Jeho prítomnosť na Slovensku sa stala pripomienkou, že náboženská sloboda nie je samozrejmosťou a že skúsenosť prenasledovanej Cirkvi je aj dnes realitou.
Do centra pozornosti sa dostali aj slovenskí pútnici v Ríme. Ich návšteva Večného mesta sa niesla v znamení hlbokých emócií, osobných stretnutí a duchovného prehĺbenia. Pre mnohých z nich bola púť viac než len cestou – stala sa návratom ku koreňom viery a živému kontaktu s univerzálnou Cirkvou.
Významným podujatím bola aj Noc kostolov 2025, počas ktorej sa chrámy po celom Slovensku symbolicky i doslova otvorili širokej verejnosti. Organizátori zdôrazňovali, že cieľom nebolo len sprístupniť sakrálne priestory, ale najmä vytvoriť priestor pre dialóg, ticho a osobné zastavenie. Podujatie ukázalo, že kostol môže byť miestom stretnutia aj pre ľudí stojacich na okraji cirkevného života.
Na úrovni inštitucionálnej Cirkvi rezonovalo vymenovanie nového ordinára Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky, ktorým sa stal kapucín Pavol Šajgalík. Jeho uvedenie do úradu znamenalo kontinuitu duchovnej služby vo vojenskom a bezpečnostnom prostredí, kde sa otázky viery často stretávajú s hraničnými životnými situáciami.
Rok 2025 sa niesol aj v znamení veľkých mariánskych pútí. Levočská púť opäť pritiahla desaťtisíce veriacich, ktorí prichádzali s prosbami, poďakovaním aj osobnými príbehmi. Heslo „Panna Mária, tu sme“ sa stalo vyjadrením túžby po duchovnom zakotvení v čase spoločenskej neistoty.
Do verejnej diskusie výrazne vstúpilo aj rozhodnutie Národnej rady SR zrušiť 15. september ako deň pracovného pokoja, hoci bol tento sviatok garantovaný Vatikánskou zmluvou. Téma otvorila otázky rešpektovania medzinárodných dohôd, postavenia cirkevných sviatkov v sekulárnom štáte a miery citlivosti voči náboženskej identite spoločnosti.
Podobne spoločenský presah mal aj pochod Bratislava za život, ktorý sa niesol v pokojnom duchu a zdôrazňoval ochranu každého ľudského života. Organizátori i účastníci apelovali na kultivovaný dialóg bez polarizácie a násilných prejavov.
Osobitným duchovným momentom bol Deň odprosenia, označený ako „duchovné upratovanie Slovenska“. Podujatie vyzývalo k reflexii minulosti, pomenovaniu zlyhaní a k obnove vzťahov, a to nielen v rámci Cirkvi, ale aj v širšej spoločnosti.
Uvedené udalosti mapovali Cirkev predovšetkým v jej viditeľných interakciách. Portál DoKostola.sk sa však snažil ponúknuť oveľa viac. Dobré správy dňa, úvahy, eseje či životné príbehy svätcov sa na dennej báze pokúšali doplniť rozmer, bez ktorého by ten vonkajšok zostal neúplný.
