Meno Andrej Ondrejka znie tak trochu ako jazykolam, no skrýva sa za ním príbeh kňaza s veľkým srdcom pre ľudí aj pre médiá. Svoju cestu začal vo folklórnom súbore, aby neskôr vymenil kroj za reverendu a našiel svoje miesto nielen za oltárom, ale aj v televíznom štúdiu. V otvorenom rozhovore hovorí o tom, prečo ho pri kňazskej vysviacke boleli rebrá, […]
Vo 4. decembrový deň si Katolícka cirkev oboch obradov pripomína svätú Barboru. Jej meno je odvodené z gréckeho barbaros a znamená cudzinka, čo v hlbšej symbolike odráža jej odlišnosť od pohanského sveta, v ktorom vyrastala. Patrí medzi takzvaných štrnástich pomocníkov v núdzi. Barbora sa narodila pravdepodobne v sýrskom Heliopolise alebo v Nikomédii. Jej otec Dioskoros […]
Pravá mariánska úcta je skutočným duchovným žriedlom. Pritom nejde o žiadne bludné či fantazmagorické náuky, ktoré by boli v rozpore s oficiálnym učením Katolíckej cirkvi. Mariánska úcta je ako kmeň obrovského stromu, je to pevná opora Cirkvi a kresťanského života. V rámci kresťanského učenia je Božia Matka aj predmetom nezhôd či svárov. Kým Katolícka cirkev a pravoslávne cirkvi Božiu Matku velebia […]
V živote muža sú štyri mikulášske etapy. Prvá, keď verí na Mikuláša. Druhá, keď neverí na Mikuláša. Tretia, keď robí Mikuláša. A štvrtá, keď vyzerá ako Mikuláš.
Dedičstvo niekedy dokáže poriadne prekvapiť. A nemusí to byť vždy pozitívne prekvapenie. Najmä v prípadoch, keď sú predmetom dedičstva dlhy. Vtedy je skôr namieste iná otázka: Čo s nechceným dedičstvom? Táto otázka je aktuálna aj v oblasti kresťanskej viery. Aj tu má totiž otázka dedičstva svoje dôležité miesto, a to v oboch významoch. Kánonické evanjeliá […]
Kresťanský život v sebe pojíma poriadne napätie. Na jednej strane je to dar, ktorý dostávame, no na strane druhej je to aj poriadna drina. Je to proces rastu, v ktorom nás Boh premieňa a pozýva do čoraz hlbšieho vzťahu s ním. Kresťanská tradícia už od prvých storočí opisuje túto vnútornú premenu ako cestu, ktorá má tri základné stupne: očistenie, […]
Presne pred šesťdesiatimi rokmi 7. decembra 1965 kardinál Willebrands v Ríme a metropolita Meliton v Istanbule súčasne prečítali spoločné katolícko-pravoslávne vyhlásenie, v ktorom boli vzájomné exkomunikácie z roku 1054 odvolané. Nikto netvrdí, že 900-ročné dejiny možno napraviť za jedinú hodinu. Urobilo sa niečo skromnejšie – a zároveň oveľa významnejšie: očistila sa pamäť od slov a gest, ktorými si ľudia v roku 1054 ublížili. […]
Nenašiel sa žiaden záznam. Konanie bohoslužieb a spovedania overte podľa farských oznamov.
